The národná kniha
Tvorba národných učebníc je súčasť nového modelu vyučovania cudzích jazykov a ministerstvo na ňu vyčlenilo približne dva milióny eur. Vznikol tím expertov, ktorý vypracuje kritériá tvorby kníh, v prvej polovici budúceho roka by mal byť vypísaný konkurz na dodávateľa.
Ministerská koncepcia si kladie za cieľ do skončenia strednej školy vychovať deti ku komunikačným zručnostiam na úrovni B1/B2 v prvom cudzom jazyku a úrovni A2/B1 v druhom. Po slovensky – urobiť z nich stredne, respektíve mierne pokročilých.
Lenže na to treba i kvalitné vzdelávacie zázemie. Tvorba národných učebníc má byť podľa ministerstva až posledný z navrhovaných krokov.
Podľa jeho koncepcie by sa v prvom rade mali odstrániť vysoká variabilita učebných plánov pre cudzie jazyky, nekvalifikovanosť a vysoká fluktuácia učiteľov. Podľa údajov Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) polovica jazykárov na základných školách vyučuje neodborne.
Týka sa to hlavne angličtiny a nemčiny. Lepšia situácia je na stredných školách, kde je kvalifikovanosť učiteľov jazykov nad 75 percent.
V súvislosti s učebnicovým trhom, ktorý sa po revolúcii rozšíril o pestrú paletu viac i menej kvalitných zahraničných kníh, ŠPÚ vidí niekoľko problémov. Učitelia, ktorí boli zvyknutí na direktívne nariadenia, zrazu nevedeli, podľa akých kritérií si učebnicu vybrať.
Mnohí mali problém osvojiť si nové metodické postupy a nedostatočná jazyková kompetencia niektorých odrádzala od používania jednojazyčných kníh.
Otázka teraz znie, či sa v súlade s proklamovanými prioritami budú do školstva lákať kvalitnejší jazykári alebo sa štát tým súčasným prispôsobí učebnicou, s ktorou vedia pracovať. Prvý návrh rozpočtu na budúci rok nenaznačuje, že by sa počítalo s výrazným nárastom platov učiteľov.
V rámci novej koncepcie výučby jazykov chce rezort školstva v prvom roku minúť na zlepšenie pedagogickej základne 554-tisíc eur. Len o niečo viac ako štvrtinu sumy, ktorú zhltnú nové – podľa tvrdení rezortu menej prioritné – učebné texty.
Ako reálnejší scenár sa teda javí práve zostavenie „národnej“ učebnice ako preferovaná cesta k lepšej výučbe a odstráneniu „vysokej variability učebných plánov“.
„Učebnica jazyka by mala byť jednojazyčná. Študent sa učí aj čítaním inštrukcií alebo vysvetlenia gramatiky v cudzom jazyku,“ hovorí metodička súkromnej jazykovej školy Skrivanek Jana Kadlíková.
Eva Tandlichová z Univerzity Komenského, vedúca expertného tímu zodpovedného za prípravu kritérií tvorby učebníc, oponuje: „Niekomu vyhovujú monolingválne učebnice, niekto potrebuje materinský jazyk. Národná učebnica bude jedna z viacerých. Učitelia si budú môcť vybrať.“
No učitelia budú mať na výber len z učebníc s doložkou ministerstva, ktoré im štát aj preplatí. Iné musí zaplatiť rodič v plnej výške. Čo môže predstavovať nepriamy diktát zhora.
Národné PR
Súvisí pojem národná učebnica so straníckym zázemím ministra školstva Jána Mikolaja? Podľa hovorkyne jeho rezortu Dany Špankovej pojem obsahuje dva aspekty. Prvý sa zameriava na vzájomné pôsobenie jazykov, cez druhý by mal žiak pochopiť kultúru národa, ktorého jazyk študuje. „Ide o odporúčanie Európskej komisie na podporu viacjazyčnosti,“ vysvetľuje. Odporúčanie, na ktoré sa odvoláva, má 254 strán a volá sa Spoločný európsky referenčný rámec (SERR). Obsahuje viac i menej všeobecné rady na tvorbu učebných osnov. O národných učebniciach v ňom nie je ani slovo. E. Tandlichová je vo vysvetľovaní motivácií konkrétnejšia a hovorí o špecifických potrebách slovenského žiaka. Ten má často problém s vetnou skladbou či pochopením členov podstatných mien. O tom podľa nej zahraničné vydavateľstvá nevedia. „Na členy v angličtine treba dať viac cvičení rôzneho charakteru, aby to žiak dostal do povedomia,“ prízvukuje vedúca expertného tímu. Obsah nových učebníc má zase žiakom pomôcť uvedomiť si, odkiaľ sú, dodáva. Žiaci by sa mali naučiť hovoriť v cudzom jazyku o svojom regióne a propagovať vlasť, ako sa to darí pri projekte Sokrates. Nie je schopnosť porozprávať sa s cudzincom o slovenských zvykoch najmä záležitosť slovnej zásoby a nebude rozšírenie všetkých tém o slovenský rozmer pre žiakov zbytočná záťaž? „Dokáže sa vyjadrovať relatívne ľahko. Napriek príležitostným problémom s formuláciou je schopný účelne pokračovať v komunikácii bez pomoci.“ Takto je v SERR definovaná komunikačná úroveň B1. Ani zmienka o schopnosti propagovať krásu Tatier či bábik zo šúpolia.
Ministerská koncepcia si kladie za cieľ do skončenia strednej školy vychovať deti ku komunikačným zručnostiam na úrovni B1/B2 v prvom cudzom jazyku a úrovni A2/B1 v druhom. Po slovensky – urobiť z nich stredne, respektíve mierne pokročilých.
Lenže na to treba i kvalitné vzdelávacie zázemie. Tvorba národných učebníc má byť podľa ministerstva až posledný z navrhovaných krokov.
Podľa jeho koncepcie by sa v prvom rade mali odstrániť vysoká variabilita učebných plánov pre cudzie jazyky, nekvalifikovanosť a vysoká fluktuácia učiteľov. Podľa údajov Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) polovica jazykárov na základných školách vyučuje neodborne.
Týka sa to hlavne angličtiny a nemčiny. Lepšia situácia je na stredných školách, kde je kvalifikovanosť učiteľov jazykov nad 75 percent.
V súvislosti s učebnicovým trhom, ktorý sa po revolúcii rozšíril o pestrú paletu viac i menej kvalitných zahraničných kníh, ŠPÚ vidí niekoľko problémov. Učitelia, ktorí boli zvyknutí na direktívne nariadenia, zrazu nevedeli, podľa akých kritérií si učebnicu vybrať.
Mnohí mali problém osvojiť si nové metodické postupy a nedostatočná jazyková kompetencia niektorých odrádzala od používania jednojazyčných kníh.
Otázka teraz znie, či sa v súlade s proklamovanými prioritami budú do školstva lákať kvalitnejší jazykári alebo sa štát tým súčasným prispôsobí učebnicou, s ktorou vedia pracovať. Prvý návrh rozpočtu na budúci rok nenaznačuje, že by sa počítalo s výrazným nárastom platov učiteľov.
V rámci novej koncepcie výučby jazykov chce rezort školstva v prvom roku minúť na zlepšenie pedagogickej základne 554-tisíc eur. Len o niečo viac ako štvrtinu sumy, ktorú zhltnú nové – podľa tvrdení rezortu menej prioritné – učebné texty.
Ako reálnejší scenár sa teda javí práve zostavenie „národnej“ učebnice ako preferovaná cesta k lepšej výučbe a odstráneniu „vysokej variability učebných plánov“.
„Učebnica jazyka by mala byť jednojazyčná. Študent sa učí aj čítaním inštrukcií alebo vysvetlenia gramatiky v cudzom jazyku,“ hovorí metodička súkromnej jazykovej školy Skrivanek Jana Kadlíková.
Eva Tandlichová z Univerzity Komenského, vedúca expertného tímu zodpovedného za prípravu kritérií tvorby učebníc, oponuje: „Niekomu vyhovujú monolingválne učebnice, niekto potrebuje materinský jazyk. Národná učebnica bude jedna z viacerých. Učitelia si budú môcť vybrať.“
No učitelia budú mať na výber len z učebníc s doložkou ministerstva, ktoré im štát aj preplatí. Iné musí zaplatiť rodič v plnej výške. Čo môže predstavovať nepriamy diktát zhora.
Národné PR
Súvisí pojem národná učebnica so straníckym zázemím ministra školstva Jána Mikolaja? Podľa hovorkyne jeho rezortu Dany Špankovej pojem obsahuje dva aspekty. Prvý sa zameriava na vzájomné pôsobenie jazykov, cez druhý by mal žiak pochopiť kultúru národa, ktorého jazyk študuje. „Ide o odporúčanie Európskej komisie na podporu viacjazyčnosti,“ vysvetľuje. Odporúčanie, na ktoré sa odvoláva, má 254 strán a volá sa Spoločný európsky referenčný rámec (SERR). Obsahuje viac i menej všeobecné rady na tvorbu učebných osnov. O národných učebniciach v ňom nie je ani slovo. E. Tandlichová je vo vysvetľovaní motivácií konkrétnejšia a hovorí o špecifických potrebách slovenského žiaka. Ten má často problém s vetnou skladbou či pochopením členov podstatných mien. O tom podľa nej zahraničné vydavateľstvá nevedia. „Na členy v angličtine treba dať viac cvičení rôzneho charakteru, aby to žiak dostal do povedomia,“ prízvukuje vedúca expertného tímu. Obsah nových učebníc má zase žiakom pomôcť uvedomiť si, odkiaľ sú, dodáva. Žiaci by sa mali naučiť hovoriť v cudzom jazyku o svojom regióne a propagovať vlasť, ako sa to darí pri projekte Sokrates. Nie je schopnosť porozprávať sa s cudzincom o slovenských zvykoch najmä záležitosť slovnej zásoby a nebude rozšírenie všetkých tém o slovenský rozmer pre žiakov zbytočná záťaž? „Dokáže sa vyjadrovať relatívne ľahko. Napriek príležitostným problémom s formuláciou je schopný účelne pokračovať v komunikácii bez pomoci.“ Takto je v SERR definovaná komunikačná úroveň B1. Ani zmienka o schopnosti propagovať krásu Tatier či bábik zo šúpolia.
Trend, 26.09.2008,
Poslať odkaz na stránku e-mailom
*) označené položky musia byť vyplnené
GoogleFacebookdel.icio.usYahooTwitter